Založiť webovú stránku alebo eShop

Náučný chodník Kamenica

Kremnické vrchy

Kremnické vrchy sú sopečným pohorím v centrálnej časti Slovenska, súčasť provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Hraničia s týmito geomorfologickými celkami: na severe sú to Veľká Fatra a Turčianska kotlina, na západe Žiar, Hornonitrianska kotlina a Vtáčnik, na juhu Žiarska kotlina a Štiavnické vrchy, na krátkom juhovýchodnom úseku Pliešovská kotlina a Javorie a na východe Zvolenská kotlina a Starohorské vrchy.
Člení sa na päť geomorfologických podcelkov:
  • Kunešovská hornatina v severozápadnej časti
  • Jastrabská vrchovina v juhozápadnej časti
  • Flochovský chrbát v centrálnej časti a na severe
  • Turovské predhorie na juhu
  • Malachovské predhorie na východe
Najvyšším vrchom je Flochová (1 316,9 m n. m.), v hlavnom hrebeni vystupujú aj ďalšie významné vrchy: Svrčinník (1 312,8 m n. m.), Tabla (1 178,4 m n. m.), Vyhnatová (1 282,6 m n. m.), Skalka (1 231,6 m n. m.), Mýtny vrch (1 221,4 m n. m.), Zlatá studňa (1 265,4 m n. m.), Velestúr (1 254,4 m n. m.), Smrečník (1 249,2 m n. m.) a Horná skala (1 140,3 m n. m.).
Jednotlivé vrchy oddeľujú sedlá: Sedlo Flochovej (1 297 m n. m.), Kordícke sedlo (1 117,1 m n. m.), sedlo Tunel (1 150 m n. m.), Bystrické sedlo (1 190 m n. m.), Králické sedlo (1 185 m n. m.) a sedlo Tri kríže (1 180 m n. m.)

Charakteristika:

Kremnické vrchy sú geomorfologickým celkom vulkanického pôvodu v Západných Karpatoch. Geologické zloženie predstavuje súbor sopečných hornín zastúpených najmä andezitmi, ryolitmi, sopečnými breakciami a tufmi. V minulosti tu boli významné ložiská zlata. Povrch je rozčlenený do sústavy chrbtov a rázsoch, striedajúcich sa s hlbokými dolinami, časté sú bralnaté tvary a kamenné moria.
Veľká časť Kremnických vrchov je zalesnená. Na západe sú rozsiahle lúky a pasienky. Najvyššie polohy zaberajú bučiny s prímesou smreka. V južnej časti sa vyskytuje dub cerový a niektoré chránené teplomilné stepné druhy. Z ďalších drevín sa vyskytuje javor a brest, v nižších polohách sa objavujú porasty tisu. Ďalšia vegetácia je pomerne jednotvárna, pestrejšia kvetena je len v okrajových častiach, horské druhy bylín sa objavujú pravidelnejšie len pod hlavným hrebeňom.

V súvislých lesných porastoch môžete naraziť na medveďa hnedého, mačku divú alebo kunu lesnú, rysa, diviaka.

Jediným veľkým vodným tokom je rieka Hron, ktorá priberá zo svahov Kremnických vrchov množstvo drobných riečok a potokov.

Kremnické vrchy patria podnebne k mierne teplým oblastiam. Teploty v zimných mesiacoch sa pohybujú okolo -2 až -5 °C, v letnom období dosahujú cca 16 - 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je približne 60 - 100, počet letných dní je cca 30 - 50.

Chránené územia:

Kremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí zaradené medzi veľmi vyhľadávané, atraktívne a vysoko hodnotené oblasti. Môžete tu nájsť početné prírodné výtvory a zaujímavosti.
  • Národná prírodná rezervácia Boky. Jedna z najsevernejších lokalít vzácnych teplomilných živočíšnych a rastlinných spoločenstiev s lesostepnými formáciami na andezitoch s pozoruhodnými geomorfologickými útvarmi (skalný hríb Čertova skala). Vyhlásená v r. 1964.
Prírodné rezervácie, chránené prírodné výtvory a významné turistické miesta:
  • Turovský sopúch pri obci Turová. Prírodná pamiatka, sopečný komín, vyplnený lávou. Vyhlásená v roku 2001 z dôvodu zabezpečenia ochrany ukážky prívodného sopečného kanála.
  • Čertova skala je veľký andezitový balvan (200x140x170). Je to v podstate naspodku sploštená sopečná bomba, ktorá chráni menej odolný pilier zložený z vrstvičiek tufov a aglomerátov. Balvan je pevne spojený s podkladom sopečného tufu a preto nie je kývavec (vratký balvan), na ktorý sa podobá. Nachádza sa v PR Boky medzi Budčou a Hronskou Dúbravou na trase náučného chodníka.
  • Bujačia lúka nad Kremnicou. Prírodná rezervácia s výmerou 2,01 ha. Ochrana fitogeograficky významnej lokality s koncentrovaným výskytom šafranu karpatského.
  • Kremnický štít - 1008,2 m.n.m. Východne od Kremnice s výhľadom na Štiavnické vrchy, Vtáčnik a hrebeň Kremnických vrchov.
  • Kremnický štós. Prírodná rezervácia o výmere 18,8 ha. Ochrana západného úbočia andezitového Kremnického štítu s kamennými moriami, bralami, skalnou pionierskou vegetáciou s ihličnatým lesom.
  • Jastrabská skala nad obcou Jastrabá. Prírodná pamiatka o výmere 8,46 ha. Ochrana vrcholovej časti ryolitového masívu. Výšinné sídlisko lužickej kultúry.
  • Ihráčske kamenné more v obci Ihráč. Prírodná pamiatka s výmerou 2,21 ha. Ochrana zvláštneho geologického útvaru rozpadajúceho sa lávového prúdu v podobe andezitových balvanov rozličných rozmerov.
  • Hostinec. Rázcestie turistických značkových trás na východ od Kremnice. Pri verejnosti prístupnej chate patriacej KST Kremnica (občerstvenie, nocľah) je aj prameň výbornej pitnej vody.
  • Mláčik. Národná prírodná rezervácia na pravom hrebeni doliny Čierna voda s výmerou 147 ha. Ochrana zachovalých spoločenstiev jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s fragmentami jeľšových zárastov. Vyhlásená v roku 1982.
  • Skalka pri Kremnici. Turisticko – športovo – rekreačné centrum Kremnických vrchov
TOPlist