3. II. svet. vojna a SNP
Počas II. svetovej vojny sa našej obce spočiatku dotkli dve mobilizácie a to v rokoch 1939 a 1941, kedy museli muži narukovať do Slovenskej armády, ktorá bojovala po boku fašistického Nemecka.
Frontové udalosti zasiahli obec až po vyhlásení SNP 29. 8. 1944. Do boja proti fašizmu sa zapojili takmer všetci bojaschopní muži z obce. Väčšina narukovala na základe mobilizácie k armáde, dvaja mladí chlapci vo veku 17 a 19 rokov sa pridali k partizánom. Keď Nemci začali útočiť na povstalecké územie bol na dolnom konci obce vybudovaný protitankový zákop, ktorý mal zabrániť prístupu nemeckej bojovej techniky v smere od Sv. Kríža nad Hronom. Koncom septembra sa začali oddiely Slovenskej armády rozmiesňovať v teréne v okolí obce a budovať obranné postavenia na línii Šibeničný vrch - hora Háj a Dubník - Kopernica. Obrany obce sa zúčastnili 3 roty; rota Slávik - npor. Pavol Slávik, rota Holub - npor. Ján Halaj a rota Medveď - npor. Ján Midriak.
3. 10. 1944 Nemci obsadili Sv. Kríž nad Hronom, o deň neskôr Lutilu a pokračovali smerom na našu obec. Hlavný útok fašistov smeroval od Lutily, kde prebiehali ťažké boje. 5. 10. 1944 v ranných hodinách veliteľ práporu kpt. Kapišinský viedol protiútok na nemecké pozície. Dostal posilu dve pešie roty z Budče, vyzbrojené ľahkými zbraňami a dvoch tankov, ktoré však čoskoro uviazli v hlbokom jarku na Hrboch a boli vyradené z boja. Do útoku sa zapojil aj pancierový vlak Štefánik, ktorý mal postavenie pri tunely Kečka. (pozn. pan. vlak Štefánik bol pri bojoch v Starej Kremničke prvý krát nasadený do boja, po jeho výrobe vo Zvolene) Pri paľbe z pancierového vlaku údajne* padli aj niekoľkí slovenskí vojaci, nakoľko jeho veliteľ nepoznal ich presné obranné pozície. Nemecký odpor bol silný a sustredená delostrelecká paľba prínútila slovenských vojakov k ústupu. Pancierový vlak sa stiahol do Hronskej Dúbravy a ostatní vojaci za súmraku ustúpili smerom na Pitelovú.
V boji o Starú Kremničku zahynulo 23 slovenských vojakov a partizánov**. Pod dozorom Nemcov boli 9.10.1944boli pochovaní na Hrboch v troch zákopoch. Pravdepodobne 17.12.1944 boli títo vojaci exhumovaní. Niektorých z nich si odviezli príbuzní. Ostatní boli pochovaní na cintoríne v obci do dvoch spoločných hrobov. Ján Jarota, Juraj Kalafús, Rudolf Rusnák, Juraj Šufliarsky, Ján Vasil sú mená padlých bojovníkov, ktoré sa zachovali do roku 2015.
Počas pobytu nemeckých vojakov v obci nedošlo k žiadnym represáliam a ani obetiam na životoch. Obec bola oslobodená na Bielu sobotu, 31. 3. 1945 o pol desiatej, Sovietskou armádou.
-
Július Bohumel - 24 ročný
-
Emil Hanzel - 17 ročný
-
Ondrej Hrmo - 39 ročný
-
Jozef Mlynčok 42 ročný
-
Anton Prochdský - 19 ročný
-
Imrich Pružina - 32 ročný
-
Ľudovít Šarközi - 17 ročný
-
Jozef Šarközi - 22 ročný
-
Žigmund Šarközi - 21 ročný
-
Mária Žiaková - 18 ročná